Ako môže zamestnanec skončiť pracovný pomer? Pozrite sa na rozdiely medzi výpoveďou, dohodou či okamžitým skončením

Mnoho zamestnancov má obavy zo skončenia pracovného pomeru najmä preto, že si nie sú istí, aké právne dôsledky jednotlivé formy ukončenia pracovného pomeru majú. V praxi sa často zamieňajú pojmi ako výpoveď, dohoda o skončení pracovného pomeru či okamžité skončenie pracovného pomeru.

Právny rámec skončenia pracovného pomeru upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý stanovuje presné podmienky a postupy jednotlivých spôsobov ukončenia pracovnoprávneho vzťahu. Hoci právna terminológia môže pôsobiť komplikovane, základné rozdiely medzi jednotlivými formami skončenia pracovného pomeru sú pomerne jednoduché.

Výpoveď

Výpoveď patrí medzi najbežnejšie spôsoby skončenia pracovného pomeru. Upravuje ju § 61 Zákonníka práce. Výpoveď môže podať zamestnanec aj zamestnávateľ. Zatiaľ čo zamestnanec môže podľa § 67 Zákonníka práce dať výpoveď aj bez uvedenia dôvodu, zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer výpoveďou len z dôvodov presne stanovených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí napríklad zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca, zdravotná nespôsobilosť alebo porušenie pracovnej disciplíny.

Výpoveď musí mať vždy písomnú formu, inak je neplatná. S výpoveďou je zároveň spojená výpovedná lehota, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Podľa § 62 Zákonníka práce je jej dĺžka spravidla jeden až tri mesiace, v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru.

Ak by napríklad zamestnávateľ oznámil zamestnancovi skončenie pracovného pomeru iba ústne, takéto skončenie pracovného pomeru by mohlo byť považované za neplatné. Zamestnanec by sa v takom prípade mohol domáhať ochrany svojich práv na súde vrátane náhrady mzdy.

Dohoda o skončení pracovného pomeru

Ďalším spôsobom skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú upravuje § 60 Zákonníka práce. Pri tomto spôsobe sa zamestnanec a zamestnávateľ spoločne dohodnú na tom, že pracovný pomer skončí ku konkrétnemu dátumu. Výhodou dohody je najmä flexibilita. Pracovný pomer môže skončiť prakticky kedykoľvek, bez potreby dodržať výpovednú lehotu.

Aj dohoda musí mať písomnú formu. Ak o to zamestnanec požiada, musí byť v dohode uvedený aj dôvod skončenia pracovného pomeru. Pred podpisom dohody je však vždy vhodné dôkladne zvážiť jej dôsledky. V niektorých prípadoch môže mať spôsob skončenia pracovného pomeru vplyv napríklad na nárok na dávku v nezamestnanosti alebo na ďalšie pracovnoprávne nároky.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje výnimočný spôsob ukončenia pracovného vzťahu. Zamestnávateľ môže podľa § 68 Zákonníka práce okamžite skončiť pracovný pomer napríklad v prípade, ak zamestnanec závažne poruší pracovnú disciplínu alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

Na druhej strane aj zamestnanec má právo okamžite skončiť pracovný pomer. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce tak môže urobiť napríklad v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatí mzdu alebo jej časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti.

Aj pri tomto spôsobe skončenia pracovného pomeru je nevyhnutné uviesť konkrétny zákonný dôvod a zachovať písomnú formu. Ak by tieto podmienky neboli splnené, skončenie pracovného pomeru by mohlo byť považované za neplatné. V prípade neplatného skončenia pracovného pomeru sa môže zamestnanec domáhať na súde, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, alebo môže požadovať náhradu mzdy.

Výpoveď v skúšobnej dobe

Osobitným spôsobom ukončenia pracovného pomeru je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré upravuje § 72 Zákonníka práce. Počas skúšobnej doby môže zamestnanec aj zamestnávateľ skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Podmienkou je, aby skončenie pracovného pomeru bolo písomné. Zákon zároveň odporúča, aby sa skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe doručilo druhej strane spravidla aspoň tri dni vopred, hoci nejde o klasickú výpovednú lehotu.

Skončenie pracovného pomeru je významný právny krok, ktorý môže mať zásadné dôsledky pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Správna voľba spôsobu ukončenia pracovného pomeru a dodržanie zákonných podmienok podľa Zákonníka práce je preto kľúčové pre predchádzanie sporom a neplatnosti právnych úkonov.

V praxi sa často stretávame so situáciami, keď zamestnanci alebo zamestnávatelia nepoznajú všetky právne dôsledky jednotlivých spôsobov skončenia pracovného pomeru. Nesprávne formulovaná výpoveď, neplatná dohoda či nedodržanie zákonných podmienok pri okamžitom skončení pracovného pomeru môžu viesť k zbytočným sporom alebo finančným nárokom.

Paula Kocúrová
študentka Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach